Asi nikomu nie je príjemná predstava, že doma chová zvieratko a jeho vnútornosti sa hmýria červami rôznych farieb a veľkostí. Mňa až striasa pri pomyslení, že by sa v mojom tele alebo v tele človeka, s ktorým sa práve zhováram, rozpínala odporná pásomnica dlhá možno aj 1,5 m. Bŕŕŕ! A čo Vy? Ako znášate pocit, že aj z Vášho psa sa do vášho tela alebo do tela Vašich detí môžu dostať červy?                                                                          

Pes sa môže nakaziť červami buď tak, že nejakým spôsobom skonzumuje ich vajíčka (alebo cysty), vdýchnutím vajíčok (cýst), alebo sa parazity do tela psa prenesú ešte v tele matky počas gravidity (aj napriek odčerveniu sučky) a šteniatko sa s nimi už narodí (mačatá sa nerodia s parazitami, tie sa do ich tela dostanú po narodení cez materské mlieko). Červy väčšinou parazitujú v tráviacom trakte svojho hostiteľa, kde odčerpávajú živiny. Chcem dodať, že škodlivosť červov nespočíva len v tom, že hostiteľskému organizmu odoberajú živiny, ale vývojové štádiá niektorých červov môžu vážne poškodiť aj iné orgány: črevo, pečeň, obličky, pľúca, svaly, mozog. Pes napadnutý červami je oslabený a náchylný na ďalšie ochorenia, navyše, niektoré druhy červov sú prenosné aj na človeka. Nakazený pes aj napriek prijímaniu potravy chradne a slabne. U zvierat masívne infikovaných pozorujeme zaostávanie v raste, chudokrvnosť, zväčšené brucho, matnú srsť, hnačky, nechutenstvo, apatiu, zápaly pľúc, zvracanie, vo zvratkoch a v stolici často nachádzame červy.

Samozrejme, trus nakazeného zvieraťa je tiež infikovaný a teda nebezpečný. Aj preto je pre mňa ako matku dôležité, aby všetci chovatelia psov dodržiavali hygienu a neohrozovali deti na ihriskách tým, že ignorujú výkaly po svojich psoch. Vždy, keď vidím pracovníkov technických služieb s motorovými strunovými kosačkami, je mi ich ľúto. Možno si nikto ani neuvedomuje, akému nebezpečenstvu sú vystavení, keď skášajú sídliskové trávniky a s pokosenou vegetáciou po okolí rozmetávajú a vdychujú(!) aj čiastočky zabudnutých psích výkalov. Úmyselne zabudnúť upratať po svojom psovi je vrchol ľudskej bezohľadnosti voči svojmu blížnemu.

Odčervovanie pomocou špeciálnych tabliet patrí k účinným spôsobom, ako zbaviť psa (mačku) endoparazitov - červov, ktoré môžu žiť v tele našich domácich miláčikov.

Šteniatka by mali byť prvý raz odčervené vo veku 3-4 týždňov. Odčervovanie sa opakuje ešte v 6., 8. a 12. týždni a do roka ešte v 6. a 9. mesiaci. Dospelého psa je nutné preventívne odčervovať 2x ročne. Ja som asi príliš háklivá, preto som sa u veterinára informovala, ako mám odčervovať psa v prípade, že ho chovám v byte spoločne s bábätkom. Odporučil mi odčervovať psa najviac 4x ročne, podľa možnosti odčervenie načasovať aj po skončení hárania sučky. Keď sa sučka hára, v jej tele sa aktivujú parazity, ktoré sa chystajú na osídlenie prípadného potomstva, preto odčervovanie po skončení hárania je efektívne.

Tabletky sa väčšinou podávajú v množstve 1 ks na každých 10 kg hmotnosti psa (aj načatých). Moja skúsenosť s podávaním je taká, že keď som tabletky len zabalila do šunky, šunka v tlame zmizla ako gáfor a tabletky sa do papule nezmestili, preto ich vždy zatlačím do mäkkého syra alebo do pečeňovky - to už pes neodmietne. Po odčervení treba psovi okulárne skontrolovať trus a v prípade, že sa v ňom nachádzajú parazity alebo ich časti, treba odčervenie zopakovať. Tabletky bežne dostať kúpiť vo voľnom predaji v lekárňach. Keďže parazity si tiež vytvárajú vlastnú rezistenciu (odolnosť) voči účinným látkam, veterinár mi tiež odporučil striedať prípravky - nepoužívať 2-3x po sebe rovnaké tabletky.

Žiadna tabletka však nezaručí 100% likvidáciu parazitov v organizme, preto treba vždy dodržiavať hygienu. V prvom rade neodporúčam nechať si olizovať ústa od psa, nech by bol akokoľvek čistý: pes si občas vylizuje pod chvostom a už vzniká riziko nakazenia slinami, v ktorých môžu byť zárodky parazitov, pes vonku dôkladne oňucháva aj zabudnuté výkaly po iných psoch a môže sa infikovať vdýchnutím zárodkov, umývať deťom ruky vždy po príchode z vonka: nikdy neviete, či sa do pieskoviska nevyšpinil túlavý nakazený pes (mačka, hlodavec), nedávať psovi vylizovať nádoby, ktoré používajú na prípravu a konzumáciu jedla ľudia, nenechajte sa oblizovať od neznámych psov: práve preto, že nemáte záruku odčervenia, neriskujte prenos parazitov. Ak máte podozrenie, že ste zanedbali odčervenie svojho psa a niečo sa mohlo preniesť aj na Vás, v lekárni je možné kúpiť vo voľnom predaji odčervovacie prípravky aj pre človeka.