Labradorský retriever

Vzhľad

Labradorský retríver je dobre stavaný, aktívny pes so širokou lebkou, hlbokým hrudníkom a širokou, silnou zadnou časťou tela. Má ostro rezanú, širokú lebku s dobre definovanýmstopom a širokým nosom. Hnedé oči majú tvar listu, vyjadrujú inteligenciu a dobrú náladu. Nemá veľké ani ťažké uši. Nosí ich posadené viac dozadu, zvesené, priliehajúce k hlave. Má mohutný krk. Zadok má na úrovni hornej línie tela. Stredne dlhý, silný chvost je dobre osrstený krátkou, hustou srsťou, ktorá mu dodáva guľatý vzhľad. Nemal by byť pretočený na chrbát. Hruď má dostatočne širokú a hlbokú. Horné aj dolné končatiny majú byť dostatočne vyvinuté, mohutné. Pohyb je voľný. Krátka a hustá srsť môže byť čiernej, čokoládovej alebo krémovej farby.

Názov

Labrador dostal svoje pomenovanie podľa polostrova, na ktorom bol podľa tradície vyšľachtený.

I keď dnešný labrador loví už len loptičky a prináša skôr papuče, jeho predkovia boli výkonné lovecké psy, ktoré boli nasadzované na vyhľadanie zveri a prinášanie bažantov, kačíc a inej operenej zveri. Labrador sa vďaka tejto jeho schopnosti radí medzi retrívre, čomu vďačí aj za druhú časť svojho pomenovania (retrieve - po anglicky donášať).

Pomenovanie labradorský retríver sa používa už od roku 1839.

História

Podobne ako novofunlandský pes a landseer, pochádza aj labradorský retríver z východného pobrežia Kanady, aj keď nie z polostrovaLabrador, ale z okolia Newfoundlandu. Medzi jeho príbuzných patrí zlatý retríver, hladkosrstý retríver a iné.

Pri rybolove sa využíval pri práci dnešný predchodca labradorského retrívera - St. John´s Water Dog (vodný pes svätého Jána). Keďže na na ostrove panovali drsné podmienky, išlo o pevného, kompaktného a životaschopného psa vyznačujúceho sa anatomickou zvláštnosťou - blanami na labách. Vďaka nim vedel tento pes lepšie plávať, k čomu mu dopomáhala aj hustá, vode odolná srsť.

Začiatkom 19. storočia sa z Kanady a pobrežia Newfoundlandu dostal St. John´s Water Dog do Anglicka, kde z nich vojvoda Earl z Malmesbury (1778-1841) vyšľachtil plemeno vhodné na poľovné účely. K pôvodnému plemenu prišľachtil pointre.

Oficiálne bolo plemeno uznané v roku 1903. O 13 rokov neskôr bol založený prvý klub labradorov, ktorý vypracoval aj prvý štandard. Vďaka úspechom labradorov na výstavách si toto plemeno rýchlo našlo svojich priaznivcov. V 30. rokoch 19. storočia sa vyvinuli dve línie - pracovná a výstavná. Pracovná línia sa vyznačuje ľahšou stavbou tela, zatiaľ čo psy z výstavnej línie sú mohutnejšie.

Prvý uznaný žltý labrador bol Ben of Hyde, ktorý sa narodil v roku 1899 v chovateľskej stanici majora Charlesa Radclyffa. Čokoládové labradory boli uznané až v roku 1964 vďaka odchovom v chovateľskej stanici Cookridge Tango.

Slávne psy

  • Labrador je vynikajúci aportér

    •  

  • Labrador nachádza využitie aj ako asistenčný pes

    •  

  • Labrador ako poľovný pes

    •  

  • Čierny a čokoládový labrador